reklama

Ako liečiť Cure

Pred časom bol koncert Cure. Vždy, keď prechádzam cez ulicu Na Poříčí, vypekám si Fascination street a predstavujem si, ako stojím neprirodzene vykrútená s elektrickou gitarou na krku a ako by Robertovmu hlasu svedčala moja fistúlka. Na tom koncerte som nebola.  Bolo to len pár dní po tom, čo som prišla do Prahy. Prvý týždeň som takmer nevychádzala zo svojej izby. Bála som sa, že by som do nej nenašla cestu späť. Na chodbe internátu pre študentov AMU sa ozýval hurónsky smiech, angličtina a spod kuchynských dvier sa každý večer valili kúdele cigaretového dymu. Na vchodových dverách bolo červenou farbou napísané: Fajčiť v celom objekte zakázané. Tak som sa kuchyni veľkým oblúkom vyhýbala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Raz ráno mi na dvere ktosi zaklopal. Myslela som, že je to moja spolubývajúca /v izbe mám predsa dve postele!/. Bolo to ale dievča od vedľa. Stíšila som Charlotte Sometimes a neobratne som začala splietať ospravedlnenie za tie hrozné decibely, ktoré ju zaiste veľmi agresívnym spôsobom zobudili. Ako sa ukázalo neskôr, aj keď so mnou Markéta na Cure nešla, decibely jej nevadili. Vzala ma do hospody a pre istotu si so sebou pribalila jednu Američanku. Veľmi neženským spôsobom sme stiahli za večer 24 pív, na čo sa Nanncy snažila tváriť chápavo a že to proste berie easy. Nebrala. Keď som ju o týždeň stretla na ulici pri škole, tvárila sa, že ma nevidí.

 Povedal som si, nevadí. To som už nemala núdzu o spoločnosť. A koncert Cure sa blížil. Nádej svitala. Prisťahovala sa ku mne Maďarka Esther. Zatiaľ, čo premýšľala, ako sa po anglicky povie „prednáška“, odľahlo mi, že jej angličtina nestojí za viac, ako tá moja. A keď si jeden večer pred spaním decentne z you tube pustila Morcheebu, definitívne som sa vzdala myšlienky, že to bude práve ona, kto so mnou pôjde pogovať do prvej rady.

 Ten týždeň sa začali prednášky a ja som bola na seba pyšná, že nielen, že viem trafiť zo školy na internát /a naspäť!/, ale dokonca poznám ulice okolo a celkom slušne si viem pokecať s indickým predavačom v potravinách. Z mojej mapy mesta sa od častého používania stali franforce, a tak som ju, po tom, čo som si zistila, ako sa dostanem do športovej haly na Výstavište, odložila.

 Začala som si zvykať. Kúpila som si okázalo veľké slúchadlá, aby som Esther nerušila pri práci a Morcheebe, otvorene som si priznala, že som závislá na nikotíne a začala som pravidelne navštevovať kuchyňu. Nenápadne som sledovala, kto by mohol zdieľať môj hudobný vkus. Ukázalo sa, že kuchynská spoločnosť sa delí na dva tábory. Tí prví, krásni vtipní a nádejní, počúvali asi len sami seba. Tí druhí, nie tak krásni, žoviálni, no zato intelektuálne na úrovni, zvykli v dyme /ich sofistikovanosť dosiahla vrchol používaním dymových signálov na dorozumievanie sa medzi poschodiami/ počúvať jazz. Medziskupinu tvoril divný párik dvoch zaľúbených spolužiakov, ktorých komunikácia s okolím sa obmedzovala na tvrdenie, že jazz je škodlivý a jeho sústavné počúvanie môže viesť akurát tak ku samovražde. Niekto z tých krásnych, vtipných a nádejných vtedy poznamenal, že by im ho mal lekár naordinovať. Ak zmeškám Cure, povedala som si, dám si jazzový deň.

To nie je ako Goran Bregovič, ktorý sa akoby náhodou vždy zjaví tam, kde práve som. /tuším tu pred pár dňami bol.../ Proste, vidieť Cure a umrieť.

 Prišiel štvrtok. Hneď ráno som si nahodila na tvár omietku v štýle Roberta Smitha. Esther odišla do školy. Vypiekla som si Close to me. Predstavovala som si, ako práve pristáli na Ruzyni. Možnože sú zvedaví na historické pamiatky a práve si to štrádujú pod mojím oknom. Takéto vytrženie som naposledy zažila, keď na Deň otvorených dverí do Markízy prišli Lunetici a ja som ako žaba vyskakovala spoza dvojmetrového chlapa, aby som aspoň na chvíľu uzrela božského Vaška.

 Presunula som sa do kuchyne, zapálila som si cigu a premýšľala nad tým, ako mi to nevyjde. Možno na poslednú chvíľu niekoho predsa len zoženiem, dofičíme pred halu a nedostaneme lístok. Alebo halu zachváti požiar.

 Zo snenia ma prebudilo pípanie požiarneho hlásiča. Naozaj. Dvere sa rozleteli a vbehol do nich chlapec, tváriaci sa ako nazlostený chlapec. Vraj aby som okamžite zhasla tú cigaretu. Vraj ma už má. Vraj toto musí skončiť, lebo tu určite vznikne požiar a kto to bude potom hasiť, že je to hrozne nebezpečné a ľahkovážne. Ponúkla som ho. Zarazil sa. Neskôr sa mi priznal, že keby to neboli bývali ťažké Davidoffky, tak by ma bol býval poslal do čerta. Na rovinu som sa ho spýtala, či sa dnes náhodou nechystá na Cure a keď povedal nie, či by sa náhodou nechcel vychystať na Cure. Povedal, že keď dofajčí, musí sa vrátiť na vrátnicu. Fajčil naozaj rýchlo. Hoci mu z tváre opadol prvotný vražedný výraz, tvrdosť ocele znovu získal, keď prehlásil, že on počúva výhradne metal a hard metal a rock metal a metal punk. Že Cure sú už mŕtvi a kedysi sa mu hádam aj páčili, ale to je už len taký sentiment.

 Nie preto, že bol vyšší, sa mi zdalo, že na mňa pozerá zvrchu. Vyhlásila som /prikladajúc si k rozmazaným ústam druhú cigaretu/, že ja sa na metal metať neviem. Že Cure majú aspoň pointu. Odišiel na tú vrátnicu. A vrátil sa s dvoma pivami. Vraj si rád pokecá na tému Hudba s pointou a bez pointy. Sedeli sme tam do noci, pričom sa pri nás vystiedali i tí krásni, vtipní a nádejní i tí menej. Tých dvoch divných prostredných nebolo. Možnože šli na Cure.

 Nebudem sa tváriť, že ma neštve, že som zmeškala tak dôležitý koncert, to nie. Nevyšla som z toho ale naprázdno. Keď na budúce budem chcieť ísť na metalový, hard metalový, či akákoľvek „metací“ koncert, o spoločnosť budem mať postarané.

A keď som nasledujúce ráno utekala popri vrátnici do školy, zdalo sa mi, že som  započula Friday I am in love.

Tereza Simanová

Tereza Simanová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem život....... ale smrti sa nebojím. Na svete je predsa toľko omnoho hrôzostrašnejších vecí, napr.: výšky, pavúky, ostré predmety, huspenina atď atďMám sklony k závislostiam rôzneho druhu, zvyknem absurdným spôsobom obdivovať rôznych ľudí, permanentne trpím tvorivou krízou i sebadeštrukčnými sklonmi a moja adresa sa často mení....... ale i tak milujem život... /a niekedy som príliš patetická:-)/http://fotky.sme.sk/fotograf/32768/asset Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu