reklama

V kocke

Vzala do ruky ďalšiu „neutral brown“ a vtesnala ju medzi ostatné, čím si konečne zahatala výhľad na „ shining blond“ na druhej strane regála. Spotvorený šláger v rytme hrkotu nákupných vozíkov hrá už po stý raz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Shining blond v červenom tričku odsunula zubné pasty, pozrela na ňu a zagúľala očami, div, že sa jej mihalnice neodlepili. Vraj či jej môže otvoriť ďalšiu krabicu, lebo ona nemôže, lebo to má zakázané, lebo má čerstvé gélové nechty, lebo včera bola na manikúre. Môže. Ona na manikúre včera nebola. Včera bola nedeľa, tak šla ráno na omšu, a potom celý deň prespala, aby nemusela myslieť na to, že zajtra bude pondelok, a tak bude musieť vstať o piatej ráno, nezmeškať autobus, ktorý ju vezme za mesto, aby sa mohla stať súčasťou exodu pracovníkov smerujúcich do šatne, kde si navlečú modré tričká s veľkým nápisom „Môžeme vám pomôcť?“

 Mohol by jej niekto pomôcť? Nemohol. Včera sa vyvarovala akejkoľvek činnosti. Shining blond si prišla pre krabicu s mydlami. Vyhlásila, že smrdia, strekla si na krk zo svojej vreckovej voňavky a stratila sa v opare smradu, ktorý sa rozptýlil v zmesi tých ostatných. Zas ostala sama so svojou krabicou krásnych ženských tvárí odetých do neutrálnej hnedej. Ona má na hlave nenápadnú myšaciu, ktorá sa v závislosti od odpracovaných hodín /dní, mesiacov, rokov/ postupne mení na myšaciu šeď. Kontrastuje s prostredím. V kocke je všetko modro žlté. A tovar je lákavo farebný. Zubné kefky kričia z regálov: Prosím, kúpte si nás! Sme ohybné! Nové, novučičké, najlepšie, najkrajšie, ohybné, akurát do ruky! Postaráme sa o vás! Len pri pokladni nechajte 199.90 a sme vaše!

 Shining blond oficiálne patrí managerovi kocky, mužovi s vysielačkou a zväzkom kľúčov hompáľajúcich sa mu na krku, ktorého si všetci vážia, lebo je šikovný, múdry a kamarátsky. Podľa všeobecnej mienky zamestnancov ho nešikovná, hlúpa a namyslená Shning blond oslepila na toľko, že stratil rozum, s ňou i dlhoročné manželstvo, a to všetko len za trošičku viac ako 199.90. Ale o tom sa len šušká. Takisto sa šušká o tom, že Shining blond šuká vlastne s každým. A šušká každý. V podstate to nedáva zmysel. Jediný človek, o ktorom Nenápadná myšacia vie, že nešušká /za to druhé by však ruku do ohňa nedala/, je Kučeravý a nádherný, ktorý práve prichádza vo veľkom štýle a reve na zmätených ľudí a ich plné nákupné vozíky, aby uvoľnili cestu jemu a jeho vysokozdvižnému vozíku. Zaparkuje vedľa nej a prenikavým hlasom ju vyzve, aby mu dala cigaretu, načo sa otočia všetky fajčiarky naokolo a už už tasia svoje poloprázdne krabičky. Nefajčiarka Shining blond pestujúca si svoju broskyňovú pokožku sa v takýchto situáciách musí za svoju upiatosť preklínať. Myška vyberie z vrecka krabičku Marsiek a podá ju vysoko tróniacemu, ktorý si z nej vyberie predposlednú cigu, nedbalo si ju vloží do úst, naštartuje, stihne poznamenať, že ju vyfajčia spolu a zmizne za zákrutou. Prichádza Shining blond. Čo chcel? Zasa cigu? Vraj, ježišikriste, už by mu mohla raz a navždy dať najavo, aby si kúpil vlastné. Alebo prestal fajčiť. Alebo ona by mala prestať fajčiť. Možno by potom aj on prestal. Shining blond sa zjavne nestará len o svoje nechty, ale i o svetový mier, hladné deti v rozvojových krajinách a úbohých fajčiarov zamorujúcich si svoje pľúca nikotínom. Myš vytiahla z krabičky poslednú cigaretu, založila si ju za ucho a keď sa Shining blond odobrala späť na svoje stanovište, odkopla prázdnu krabičku pod regál.

 Ďalšia krabica obsahuje „passionate red“. Dievča z krabičky spoza ohnivého prameňa vlasov zvodne usmieva. Myš ju drasticky uchopí a vrhne do regálu. Ďalšiu a ďalšiu. Myslí pri tom na nikotín v cigarete v medzi dvoma Kučeravého prstami, ktorý práve tlie niekde pri vchode pre zamestnancov. Do prestávky ostáva ešte polhodina. Za hodinu zájde do zamestnaneckej jedálne, naloží si na tácku dva plné taniere, vyprázdni ich behom pár minút, niekoľko ďalších strávi mrznúc pri spomínanom vchode pre zamestnancov a zvyšných desať minút presedí v šatni čakajúc na okamih, kedy sa bude môcť vrátiť k vášnivej červenej. Vráti sa a zvyšných päť hodín strávi čakaním na moment, kedy bude môcť opustiť kocku a vrátiť sa k čakaniu na čakanie na moment, kedy bude musieť ráno o piatej vstať, aby nezmeškala autobus....

 Ale niekde medzitým si kúpi ďalšie cigarety, aby mohla márniť čas a rozdávať ich krásnym kučeravým šoférom vysokozdvižných vozíkov. Pravdupovediac, ostatní nie sú ani krásni ani kučeraví. Vždy keď počuje to plýživé hrkotanie, zabudne na všetky farby sveta. A farbosleposť sa rozplynie v momente, keď zbadá plešivú hlavu niekoho z tých ďalších, celkom ordinárnych a nepodstatných vodičov. Keď sa jej Shining blond nedávno, tesne po tom, ako zasnene zízala na šmuhy zanechané Brčkavého vozíkom na dlážke, spýtala, či je do neho alebo čo, odpovedala, že nie. Že čo si... Shining blond ju drgla do pleca a vraj nech sa nehanbí, že ona to môže vybaviť. Povedala rázne a pevné nie. Shining blond vtedy určite počula také to „ááále... niéééé“ a nebrala to príliš vážne.

 Žiadne z tých málo „nie“, ktoré sú vyslovené na jej adresu, neberie vážne. Či už od samotného managera, ktorý na jej „Nie, ja nebudem nosiť to debilné tričko. Je hlúpe, neforemné a navyše modrá mi absolútne nepristane...“ zareagoval „ Nie, ale čo keby sme na to tvoje červené s volánikom, v ktorom tak dobre vyniknú tvoje prsia, prišili firemné logo práve na tie prsia, aby si zbytočne nerozptyľovala spokojne utrácajúcich zákazníkov?“ Manažér je ústretový a jeho slová sú zákon. Keď zaznelo z jeho úst „nie“ na margo spokojne pofajčievajúcich zamestnancov v jedálni, ovečky ani nezabľačali a spokojne sa presunuli pred zamestnanecký vchod.

 Zamestnanci sa vedia presúvať bez problémov, či už na vozíku alebo bez. Myška sa práve presúva smerom k údeninám, a to na pokyn akejsi nervóznej pani ustato sa opierajúcej o plný nákupný košík a žmoliacej v rukách leták informujúci o zľavách. Trvá na tom, že zlacnená krkovička nie je v regáli. Obviňuje zamestnancov kocky a Mišku ako ich zástupkyňu, že klamú dôverčivých zákazníkov. Je to príležitosť, ako sa dostať z drogériového smradu do smradu údenárskeho. Vydáva sa na odyseu uličkami lemovaných spotrebným tovarom a dúfa, že sa do prestávky nestihne vrátiť. V tesnom závese za ňou dychčí šomrúca oklamaná zákazníčka. Zabočí medzi vedrá, krhly a záhradný nábytok a stratí sa Shining blond kričiacej za ňou, že o chvíľu dobehne i ona, z dohľadu. Krkovička je vypredaná, oznamuje vedúci oddelenia údenín, malý tučný Róm, ktorého zamestnanecké tričko je diskrétne schované pod pepitovým mäsiarskym kabátom. Stará pani sa zaprisaháva, že do  kocky už nikdy v živote nevkročí. Miška má ešte desať minút do prestávky. K vchodu do zamestnaneckej jedálne pomaly kráča oblúkom cez hračky, športové potreby a mliečne výrobky.

V jedálni je plno. Modré tričká do seba pchajú teplú stravu a za oknom prší. Kučeravý sa ležérne opiera o pultík a konverzuje s upratovačkou o počasí. Očkom ho sledujúc si na tácku naloží jedlo a posadí sa za stôl k ďalším šmolkoloidným.

 Kučeravý si ju všimol. Zanecháva upratovačku a prichádza k jej stolu. Posadí sa oproti nej. Nemôže takto pregĺgať. Passionate red prenasleduje jej líca ešte i cez prestávku. Hovorí jej o krabiciach. Vraj jej ešte donesie tri lepiacou páskou previazané stohy. Ako darček. Len namiesto stužky lepiaca páska. Zasmial sa. Jéj, ako pekne. Vraj, či nechce ísť na tú cigaretu. Necháva jedlo jedlom. Vychádzajú spolu do dažďa. Pán na vrátnici na nich pozerá cez ďalekohľad. Už má hádam niečo cez osemdesiat, no nebezpečnú čiernu uniformu s krikľavým nápisom SBS na chrbte nosí neohrozene a so všetkou pompou, ktorá k tomu patrí. Michaela si chce pripáliť cigaretu. Nemá oheň. Ani Brčkavý nemá. A nemá ani cigaretu. Ty si ju už vyfajčil? Mykne plecom. Dofrasa, to je presne jeho štýl. No a čo. Mal som chuť, tak som si dal. Jazdím si na tom svojom nízkom vysokozdvižnom vozíku, míňam šmolkov vykladajúcich tovar, sem tam mám chuť, tak nájdem Michaelu, ona mi vždy dá. Ale teraz jej ostala len tá jedna spoza ucha. No... tak sa teda môžu podeliť. Ide pohľadať oheň. Vracia sa do kocky. V jedálni je ešte stále rušno. Komusi sa na zem vykydol puding. Priestorom sa ozval hurónsky smiech predavača, nie predavača, v papieroch má predsa napísané, že je „obchodný poradca“, či tak nejako, z oddelenia papiera. Na scénu prichádza upratovačka. Ešte stále bľaboce o počasí. Michaela sa pýta náhodného okoloidúceho, či nemá oheň. Potľapká sa po vreckách na nohaviciach, no nemá. Pýta sa kuchárky, rozkysnutej ženy so strvalenými vlasmi, ktoré jej ako drôty trčia spod zamastenej čipkovanej čiapočky. Tá ju prizve k sporáku. Odpáli si cigaretu a ponáhľa sa von, kde ju má čakať Kučeravý. Hádam ešte nezmrzol.

 Zmrzol jej úsmev. Kučeravý fajčí. Spokojne si bafká. A oproti nemu hopsá Shining blond a teatrálne sa trasie. Jej alabastrová pleť sa stráca v spleti dymových vlákien. A žiariace blond vlasy tmavnú a oťažievajú pod vplyvom dažďa. V ruke drží krabičku Davidoffiek. A v druhej, medzi čerstvými ružovučkými nechtíkami, v elegantne dlhej špičke... cigaretu. Potiahne si. Trošku zakašle. Zašvitorí čosi o počasí. Vraj asi prechladla. Michaela sa otočí vo dverách. Cigaretu odhodí do odpadkového koša. Náhlivým krokom sa vracia naspäť do sveta farieb a zvukov. Prechádza pomedzi košíky, osvetlená umelým svetlom, ktoré núti zákazníkov jednať zbrklo. Nielen zákazníkov. Míňa oddelenie vín a kancelárskych potrieb. Bez zaklopania vojde kancelárie za pokladňami. Dvere s okázalým nápisom „Manager“ ju pohltia. Spev pokladní nachvíľu utíchne. Pokladníčky sa striedajú. Tie isté modré tričká /tentokrát bez nápisu „môžeme vám pomôcť“ na chrbte, veď pri pokladni ti, milý zákazník, už nepomôže nik/ Nesú si svoje malé trezory naplnené denným lupom konzumu. A koncert tej abstraktnej hudby môže začať odznova. Píp. Pip. Pííííp, pip, pííp. Naše bankovky, váš účet. Potešenie na našej strane.

 Dvere vypľúvajú Michaelu von. Pán so zväzkom kľúčov a vysielačkou ju odprevádza. Zamyslene vrtí hlavou. Michaela kráča von. Vyzlieka si modré tričko a hádže ho do košíka mladej mamičke, ktorá druhou rukou tlačí kočík s urevaným deckom. Chôdza prechádza v poklus. Keď opúšťa kocku, tak už beží. Ujo na vrátnici ani nestihne uchopiť svoj ďalekohľad. Oproti nej sa zrazu z firemného autobusu vyrojí masa ľudí – neľudí pripravených odpracovať ďalších osem hodín. Akási známa tvár sa jej pýta, či nemá oheň. Nezastavuje. Len udychčane zvolá: „Ja už nefajčím!“

Tereza Simanová

Tereza Simanová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem život....... ale smrti sa nebojím. Na svete je predsa toľko omnoho hrôzostrašnejších vecí, napr.: výšky, pavúky, ostré predmety, huspenina atď atďMám sklony k závislostiam rôzneho druhu, zvyknem absurdným spôsobom obdivovať rôznych ľudí, permanentne trpím tvorivou krízou i sebadeštrukčnými sklonmi a moja adresa sa často mení....... ale i tak milujem život... /a niekedy som príliš patetická:-)/http://fotky.sme.sk/fotograf/32768/asset Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu