Aby moje životné skúsenosti zaplnili aspoň polovicu hárkuveľkosti A4, podrobne rozpíšem priebeh svojej maturitnej skúšky so všetkýmitými zbytočnými levelmi a známkami. Až neskôr zistím, že gymnázium, kam savšetci hrnú, lebo je vraj naj, je úplne nanič, len štyri roky predĺženého váhanianad otázkou „čo robiť?“ a že gymnazisti sú nemastní- neslaní pracovníci hodiacisa na všeobecné pozície za kopírku, prípadne /tí menej kyptaví/ za pultík, čibar.
Bar tedaneprichádza do úvahy. Môj grécky šéf síce oceňoval, že viem bez poraneniavyzerať ružičku z jabĺčka, ale po poslednej výplate mi kamarátsky poradil,aby som sa radšej dobre učila. Tá posledná výplata dopadla celkom dobrea tak si po príchode do Bratislavy dám „tour de shopping palaces“. Takmerna každom výklade svieti ceduľka oznamujúca zákazníkom, ktorým v peňaženkeostáva akurát tak električenka, nech nesmútia a prídu si zarobiť akoasistenti predaja /znie to predsa dobre, žiadna „žena, či muž spoza pultu“/.
Môj životopis, jesíce krátky, ale po zápise na školu, o ktorej každý vraví, že je fajna cool, pred sebou vidím jeho pozitívami nabitú 2. a 3. stranua neskôr nespočetné prílohy svedčiace o mojej genialite, lojalite,flexibilite, kreativite a schopnostiach tímového hráča. Keď som tieto slovápripisovala pod údaje o maturite, uspokojilo ma aspoň to, že o mojejkreativite / a teda pravdomluvnosti/ svedčí už len fakt, že som takétoslovíčka vôbec dokázala vymyslieť.
Neskôr, keď miv električke zazvoní telefón, v ktorom ma akási milá pani srdečnepozýva na pohovor a ja si ani náhodou neviem spomenúť, o ktorúz množstva pracovných ponúk, na ktoré som reagovala, by mohlo ísť, zisťujem,že podľa môjho stručného CV sa dokonale hodím na pozíciu „pracovníkatelemarketingu“. Neviem som síce, čo to znamená, ale idem dotoho.
Moju kanceláriu somnou zdieľa ďalších asi tridsať žien vo vekovom rozmedzí od 20 do 60 rokov,rovnako znudených a neznášajúcich svoj stolík s blikajúcim monitoroma opľúvaným telefónnym slúchadlom. Mám byť milá, budiť dojem, že sa vyznámv tom, čo potencionálnym zákazníkom čítam a hlavne sa za nijakú cenunesmiem dať odbiť. Dostanem do ruky papier s návodom na to, čo robiť, akmi zákazník do telefónu povie, že som idiot a mám mu dať pokoj. Ak by sommu náhodou dala pokoj, o ten svoj by ma automaticky pripravila šéfkaoddelenia, drobná blond žena s pohľadom medúzy, ktorá keď mi opätkamizaklopká za chrbtom, ruka zvierajúca slúchadlo sa mi začne triasť a potiť.Utešuje ma len fakt, že si ma nemôže pozvať na „osobný pohovor“ do svojejpresklennej klimatizovanej kancelárie, lebo som len brigádnička, a toznamená, že nie som povinná, ako ostatné ženy, predať desať kusov ekonomickéhosoftvéru denne. A ma teší aj to, že keď sú „neúspešné telefonistky“pozvané na pohovor, šéfka je zaneprázdnená, to znamená, že mi z druhejlinky nedýcha do rozhovoru so zákazníkom. Z toho vyplýva, že práve vtedysurfujem na nete a hľadám si lepší job.
Po čase svojejbarbie šéfke so satisfakciou oznamujem, že sa blížia prázdniny a tátopráca mi už viacej nepostačuje a že som bola na pohovore na recepčnú dokasína. Nepoviem jej o tom, že pani personalistka sa správala nejak čudne,ako za desať minút pohovoru predo mnou stihla ohovoriť pána generálneho ajs majiteľom a ako veľmi elegantne poslala naspäť do hája obézne uhrovitédievča, ktoré sa na pohovor dostavilo s mamou a s požiadavkou naubytovanie. Keďže do BA prišlo z toho hája...
Píše sa rok 2006,leto je nadmieru horúce, vyfasujem elegantnúmodrú uniformu a po tom, čo ju počas prvej zmeny do nitky prepotím,zisťujem, že kasíno kompenzuje svoje straty na uniformách šetrením naklimatizácii. Pracujem na dve- tri zmeny, vedľa mňa sedí jedna z kolegýňv mojom veku, ktorá si práve lakuje nechty alebo rozpráva o tom, akosi včera zatrsala v Dopleri a okolo nás, natlačení v elegantnýchsakách, ktorých biele golieriky sa im zarývajú do mohutných šijí, stoja dvajaaž štyria vyholení muži. Spočiatku testujú, čo si môžu dovoliť. Či mi nebudevadiť, ak ma sem tam obchytkajú, zvalia na zem a kopnú si /cháp akočítaš!/, či nazvú „hipisáčkou s veľkou riťou“, tak ako to nevadí väčšinemojich kolegýň. Mne to vadí. Zložím si ruky na hruď a odrážam ich útoky.Zhruba po mesiaci si môžem do životopisu pripísať, že dokážem prežiť osem hodínv spoločnosti SBSkárov. Za pultíkom som si zvykla, holohlaví kolegovianadobudli rešpekt, keď videli, že viem poslať hráča do dvier a potomvpravo v niekoľkých jazykoch, na prestávky do miestnosti pre krupiérovpríliš nechodím, pretože nerozumiem veciam ako „black jack“, „ten mafoš vyhraldesať melónov a dali mu ich keš“, nefajčím a nemám potrebukonzultovať „najhustejšie pornostránky“ so všetkými kolegami. Pravdupovediac,práca ma začína nudiť, poznám rodné čísla väčšiny hráčov, s kolegyňami smeuž prebrali všetky „Rijany a Džastinov“ a toto všetko nedokáže vykompenzovať anidar v podobe tašky s logom kasína, či grátis lekcia vedená recepčnous tridsaťročnou praxou. Pod svojím elegantným sakom si zvyknem na recepciupašovať učebnicu taliančiny, čím sako stratí formu a keby managerka nebolakamarátka so slečnou bystrozrakou na kamerách a nezaregistrovala mojetajné samoštúdium, bola by som si dala ušiť novú.
Po jednejz denných zmien na konci leta, práve keď sa kasíno premení na gýčovýkaribský ostrovček plný havajských košieľ a inak neakceptovaných kraťasova sandálok, mi pani managerka „citlivo“ oznámi, že mi nepredĺžia skušobnúlehotu. Zbalím si teda svoju učebnicu, vrátim kľúče a smradľavú uniformu, pripomeniemsi výrok akéhosi milionára, že peniaze nie sú všetko a jasne sizadefinujem, že nechcem polovicu života stráviť nudením sa v prácia tú druhú vyvalená horeznačky v posteli.
Keď o niekoľkomesiacov neskôr zasielam svoj životopis do istej televízie ako odpoveď napracovnú ponuku pre scenáristov, životopis si prečítajú a dokoncai slušne odpovedia. Že miesta v réžii sú obsadené, ale ak chcem, majúpre mňa voľné miesto recepčnej. Skúsenosť v kasíne preto zo svojho CVrýchlo vymažem.
V hlavičkeživotopisu aktualizujem dátum. Prichádza rok 2007, je krátko po Vianociach,peniaze na darčeky sú rozflákané, na darčeky už sadá prach, no ja som sa eštestále nevysekala z traumy, ktorú som si spôsobila zarábaním na ne.
Stojímv kancelárii Študentského servisu spolu s nejakým bezdomovcom,podpisujem poukážku na osem hodín v Metre a nečakám nič lepšie akoštyristo korún za osem hodín strávených v objatí regálov siahajúcich doneba. Nečakala som ani debilnú modrú vestu s nápisom „Môžem vám pomôcť?“na chrbte, ani vodičov vysokozdvižných vozíkov, ktorí sa navzájom oslovujúzdrobneninami krstných mien, správajú sa k sebe ako bratia a sestrya ešte k tomu s podozrivým úsmevom na tvári konštatujú, že ichpráca baví, lebo ich hypermarket je najúspešnejší široko- ďaleko. Ďalšou predvianočnou zastávkou je akýsi skladniekde za Devínom. Vraj tam aspoň nebudem musieť umývať krvavý pultv oddelení mäsa a odpovedať zákazníkom tlačiacim preplnené košíky,spoza ktorých ich ani nevidno, na otázku, kde nájdu prášok do pečiva. ZaDevínom, obklopená zárobkuchtivými stredoškolákmi, podľa presného návodu balímdo krabičiek žuvačky Hubabuba a okrem pár stoviek si po trikrát ôsmych odstátychhodinách takmer zarobím aj kŕčovú žilu.
Počas roku 2007hútam, kombinujem, posielam svoj stále akýsi krátky životopis, obiehampohovory, kde mi systematicky vysvetľujú, že nie som tá pravá, že ak študujemto, čo študujem, tak je to nadmieru pochybné a my vás nechceme ani uraziťani prijať, vy to určite popri škole nebudete stíhať, prajeme vám veľa peknýchdní strávených najlepšie niekde ďaleko od našej firmy atď atď.
Keď koncom rokastojím v daždi na Trnavskom mýte čakajúc na autobus, ktorý ma má vziať niekamza mesto, na miesto môjho ďalšieho pôsobiska, kam ma posiela môj novýzamestnávateľ- spoločnosť pre personálny leasing. Precitnem a takmernahlas zrevem, že mňa predsa nikto nikam prenajímať nebude!
Ešte v tenvečer som si do životopisu pozapisovala všetky údaje ako do pamätníčka,následne som vybuchla smiechom a odvtedy som ho nikomu neposlala.V škole ma učia písať scenáre. Nie je to také ťažké, ako napísať si tenk svojmu životu. V tomto roku si svoje plnohodnotné CV zrejmepreložím do angličtiny a zašlem ho nejakému hollywoodskemu producentovi.Možno práve bude chcieť natočiť komédiu...
